Predoperačné vyšetrenie

Interné vyšetrenie 

Vyšetrenie pred kúpeľnou liečbou

Vyšetrenie v gravidite

Sonografia brucha

EKG + popis

Tlakový holter

Predpisovanie e-receptov 

Interné vyšetrenie na vlastnú žiadosť alebo pre posudkové účely

EKG + popis

Elektrokardiografia (skr. EKG) je neinvazívna lekárska vyšetrovacia metóda, založená na snímaní elektrických potenciálov, ktoré generuje pri svojej činnosti srdcový sval. Je to jedna z najčastejšie používaných diagnostických metód v medicíne. Umožňuje stanoviť diagnózu viacerých ochorení srdca, hlavne porúch srdcového rytmu alebo srdcového infarktu. Elektrické potenciály sa snímajú a zaznamenávajú pomocou prístroja označovaného ako elektrokardiograf. Výsledný záznam sa označuje ako elektrokardiogram (tiež skratka EKG). 

Za zakladateľa praktickej elektrokardiografie sa považuje Holanďan Willem Einthoven, ktorý použil strunový galvanometer na snímanie elektrických potenciálov z končatín pacienta; tento systém troch
zvodov a zemniacej elektródy z končatín je známy ako Einthovenov trojuholník.V súčasnosti sa používajú moderné prístroje so zabudovanými mikroprocesormi, ktoré ich riadia a rozširujú ich využitie a diagnostické možnosti. 

Elektrokardiografické vyšetrenie
Vyšetrenie je bezbolestné, podľa potreby neobmedzene opakovateľné. Je podstatné, aby pacient ležal pokojne, aby záznam nebol rušený elektrickými potenciálmi kostrového svalstva. Elektrické potenciály sa snímajú z povrchu tela elektródami.


Vyhodnotenie (popis) elektrokardiogramu

Na EKG sú hodnotené tieto parametre: frekvencia srdcovej činnosti a srdcový rytmus poloha srdca - elektrická os srdca, prechodová zóna na prekordiálnych zvodoch časové odstupy (prevodové doby, intervaly) medzi jednotlivými segmentami elektrokardiogramu a ich trvanie voltáž a tvar jednotlivých segmentov elektrokardiografickej krivky. Napriek tomu, že mnohé elektrokardiografy majú integrovaný systém automatického vyhodnotenia záznamu, dokážu diagnosticky vyhodnotiť elektrokardiografickú krivku len do tej miery, aby dokázali pomerne spoľahlivo rozpoznať normálny elektrokardiogram. V rozpoznávaní chorobných odchýlok sú nespoľahlivé a záznam musí definitívne zhodnotiť lekár.

Použitie elektrokardiografie v diagnostike

1,Poruchy srdcového rytmu - arytmie - sú bezkonkurenčnou doménou elektrokardiografickej diagnostiky. Normálny srdcový rytmus sa nazýva sínusový ,. Údery srdca mimo tohto rytmu sa nazývajú extrasystoly. Zrýchlená činnosť srdca sa nazýva tachykardia; niektoré typy tachykardie (ktoré sa rozlišujú podľa pôvodu) sú aj život ohrozujúce. Nekoordinované sťahy svaloviny srdca pri zlyhaní udávača rytmu sa nazývajú fibrilácia; predsieni2,Poruchy prevodu elektrických vzruchov medzi oddielmi srdca: tiež bezkonkurenčná doména elektrokardiografie. Pri poruchách prevodu môže dochádzať k zastavovaniu činnosti srdca alebo k jej výraznému spomaleniu (bradykardia), čo sa môže prejaviť závratmi, slabosťou, bezvedomím, v najhoršom prípade náhlou smrťou. Vyskytujú sa občas ako samostatné choroby, ale môžu byť aj príznakom iného vážneho ochorenia srdca. EKG vyšetrenie patrí k prvým krokom pri akejkoľvek stratevedomia, závratoch a podobne.3,Nedokrvenie srdcového svalu: EKG je najjednoduchšia metóda na okamžité rozpoznanie nedokrvenia srdcového svalu pri srdcovom infarkte. Zmeny na EKG sa rozvíjajú približne po hodine od vzniku infarktu. Niektoré infarkty malého rozsahu a niektorých okrskov srdcového svalu však môžu uniknúť rozpoznaniu a treba použiť iné vyšetrovacie metódy. Do určitej miery je možné pomocou EKG rozpoznať aj poškodenie srdcového svalu dlhodobou poruchou prekrvenia pri chronickej ischemickej chorobe srdca.4,Zväčšenie oddielov srdca alebo zhrubnutie stien elektrokardiogram rozlíši až v pokročilom štádiu. Toto je dnes doménou inej vyšetrovacej metódy, echokardiografie.5,Pomocou elektrokardiografie je možné diagnostikovať aj niektoré, skôr až pokročilé pľúcne ochorenia, ktoré spôsobujú zväčšenie alebo preťaženie pravej srdcovej komory. Zmeny na elektrokardiogramevyvolávajú aj výrazné odchýlky hladiny draslíka a vápnika v krvi a predávkovanie niektorých liekov.

Tlakový holter-ABPM

Ide o 24 hodinové monitorovanie tlaku krvi , ktoré umožňuje meranie tlaku krvi počas dňa aj v noci, v bežných životných situáciách., v domácom prostredí. Pacient má naprogramovaný tlakový holter v ambulancii / merania každých 30minut počas dňa, a každých 60 minút v noci/ a s prístrojom odchádza do domáceho prostredia . Prichádza do ambulancie po uplynutí 24hodin.Z prístroja sú prenesene hodnoty meraní , ktoré sa vyhodnocujú jednak ako jednotlivé hodnoty tlaku krvi a tak isto aj vo forme grafu. Náš pristroj okrem merania tlaku krvi zaznamenáva aj hodnoty frekvencie pulzu.

Význam a použitie ABPM

1,rozdielne namerané hodnoty tlaku krvi v ambulancii a v domácom prostredí

a, zistiť či sa jedná o hypertenziu

b, syndróm bieleho plášťa

2,potvrdenie hypertenzie v gravidite

3,kontrola efektu podávaných liekov

4, nastavenie liečby u kolísavého TK-resp. rezistentná hypertenzia

Ultrasonografia brucha

V Ambulancii vnútorného lekárstva novinku je pacientom k dispozícii aj ultrasonografické vyšetrenie, ktoré je bezpečné a najmä bezbolestné a má v medicíne široké spektrum využitia. Ultrasonografia (USG) brucha je vyšetrenie orgánov dutiny brušnej ultrazvukom s frekvenciou 1-20 MHz, v diagnostike sa využíva vyše 50 rokov. V tejto ambulancii vykonávame vyšetrenie prístrojom ALOKA prosound alpha 6, ktorý má kvalitné zobrazovacie schopnosti a uľahčené ovládanie aj pomocou dotykového displeja. Toto vyšetrenie je neinvazívne, nebolestivé a bezpečné aj pri opakovanom použití. Nezaťažuje pacienta ionizujúcim žiarením. Ultrasonografické vyšetrenie brucha je zamerané na zobrazenie orgánov dutiny brušnej, ako sú pečeň, žlčník, žlčové cesty, pankreas, slezina, obličky, aorta a podbrušie. Črevá a appendix nie sú súčasť štandardného USG vyšetrenia brucha.

USG brucha sa indikuje v prípadoch bolestí brucha, tráviacich ťažkostí, nafukovania, zvýšených pečeňových testoch alebo zhoršených obličkových testoch. Taktiež sa využíva aj v prípade novozisteného vysokého tlaku, anémie, palpačnom náleze zväčšených orgánov, podozrení na cystu alebo nádor či pri niektorých ochoreniach obličiek. Odporúča sa vykonávať ho ráno nalačno, v prípade vyšetrenia popoludní minimálne 4 hodiny predtým nejesť. Deň vopred by pacient nemal jesť jedlá, ktoré nafukujú a nepiť sýtené nápoje. V deň vyšetrenia je možné vypiť menšie množstvo čistej stolovej vody, ale veľmi dôležité je nepiť čiernu kávu ani čaj, mliečne a sladené nápoje, necmúľať cukríky a nefajčiť.

Arteriálna hypertenzia (vysoký krvný tlak)

Známky zvýšeného krvného tlaku

Vysoký krvný tlak patrí k najčastejším chorobám srdca a cievneho systému a spolu s fajčením, cukrovkou, vysokou hladinou tukov v krvi a obezitou je jedným z najzávažnejších rizikových faktorov cievnych mozgových príhod (mŕtvice), ischemickej choroby srdca a ďalších prejavov aterosklerózy. V pokročilých štádiách choroby trpia pacienti dýchavičnosťou, bolesťou v hrudníku, poruchami očí alebo obličiek.

Príznaky vysokého krvného tlaku môžu zahŕňať:

  • závraty
  • bolesti hlavy
  • šumenie v ušiach
  • nevoľnosť
  • dušnosť
  • krvácanie z nosa
  • bolesti na hrudníku
  • pocity búšenia srdca

Uvedené príznaky sa často prejavujú v ranných hodinách.

Ideálny krvný tlak je do 120/80 mm Hg. Vysoký krvný tlak (hypertenzia) nastáva, keď sa tlak v tepnách opakovane zvýši na 130/80 mm Hg a viac vo veku do 65rokov a hodnotu viac ako 140/80mmHg vo veku nad 65rokov. nameranú minimálne pri dvoch rôznych návštevách u lekára.

Rizikové faktory vysokého krvného tlaku

Aj keď príčina hypertenzie nie je jasná a často neexistujú žiadne dôkazy o organických zmenách, existujú rizikové faktory, ktoré môžu rozvoj vysokého krvného tlaku urýchliť:

  • nedostatok pohybu
  • stres
  • nadmerné požívanie alkoholu
  • fajčenie
  • zvýšená hladina tukov v krvi
  • diabetes (cukrovka)
  • pozitívna rodinná anamnéza- výskyt hypertenzie v rodine
  • nadváha

Niekedy môže byť vysoký krvný tlak spôsobený iným ochorením, napríklad ochorením obličiek alebo užívaním niektorých liekov. V mnohých prípadoch neexistuje jasný spúšťač, príčina zostáva často neodhalená. Trvajúca hypertenzia je jednou z hlavných príčin aterosklerózy (kôrnatenia tepien). Tá môže viesť k srdcovému infarktu, uzáveru tepien, zlyhaniu obličiek alebo mŕtvici.

Liečbu hypertenzie vedie lekár.

Súčasťou každej liečby sú všeobecné režimové opatrenia, medzi ktoré patria:

  • dostatočná telesná aktivita: 30 - 45 min 3 - 4 x týždenne (nie výkonnostný šport!)
  • prevencia stresu
  • obmedziť konzumáciu alkoholu
  • úplné obmedzenie fajčenia
  • diéta s nízkym obsahom tuku, nízkym obsahom soli
  • redukcia telesnej hmotnosti u osôb s nadváhou či obezitou

Defibrilátor

Je lekársky pristroj používaný k defibrilácii teda ku zrušeniu fibrilácie komôr pri kardiopulmonálnej resuscitácii. Defibrilátor je schopný elektrickým impulzom obnoviť správnu funkciu srdca. Pri komorovej tachykardii a fibrilácii komôr srdce nie je schopne plniť svoju funkciu kvôli nekoordinovaným sťahom.

Články

Anamnéza https://sk.wikipedia.org/wiki/Anamn%C3%A9za_(medic%C3%ADna)

Elektrokardiografia https://sk.wikipedia.org/wiki/Elektrokardiografia

Viete čo znamená mať cukrovku ?  https://www.boehringer-ingelheim.sk/diabetes-2-typu/diabetes-2-typu/viete-co-znamena-mat-cukrovku

Čo je fibrilácia predsiení?  https://www.boehringer-ingelheim.sk/diabetes-2-typu/diabetes-2-typu/viete-co-znamena-mat-cukrovku</p>

Mechanizmus EKG krivky

https://www.techmed.sk/mechanizmus-ekg-krivky/

V prípade potreby volajte:
0367565158 / 0904961571
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma!